Počas predchádzajúcich školských rokov sme sa ocitli v neľahkej situácii, s ktorou sme sa museli popasovať v rámci vlastných síl a možností. Zostali sme doma zatvorení a odkázaní na moderné technológie v podobe mobilov, počítačov, tabletov, odstrihnutí od pravého sociálneho kontaktu. Postupne sme sa prispôsobili virtuálnemu svetu, spokojní vo vlastnej bubline.
Ako pedagóg som premýšľala nad možnosťami vytrhnutia detí z vlastných bublín, hoci aj prostredníctvom moderných technológií. Práve pomocou nich sa nám podarilo spojiť deti, ktoré majú k sebe na prvý pohľad blízko, no zároveň veľmi ďaleko. Na spoluprácu sme oslovili neziskovú organizáciu Áno pre život, zariadenie núdzového bývania, v ktorom našli útočisko matky s deťmi. Naši starší žiaci si pripravili voľnočasové výchovno-vzdelávacie aktivity, zamerané na komunikačné zručnosti, grafický prejav a jemnú motoriku, empatiu a imagináciu s využitím prvkov artefiletiky.
Deti sa stretávali prostredníctvom videohovorov, kde mali k dispozícii i psychológa z danej organizácie.
Nezisková organizácia Áno pre život napísala: "Veľmi by sme chceli oceniť záujem, či už školy alebo žiakov, o aktivity tohto charakteru. Deti, ktoré bývajú spolu s mamami v našom zariadení, majú za sebou neľahké životné situácie. Sú krehkejšie a zraniteľnejšie než ich rovesníci, preto je akákoľvek práca s nimi špecifickejšia. Vyžaduje si opatrnosť v komunikácii a správny výber aktivít. Oceňujeme prácu pedagóga, ktorý s naším psychológom vopred konzultoval zvolené aktivity, a tak sme predišli prípadným nežiadúcim reakciám detí."
Ďakujeme za túto príležitosť, ktorá bola veľmi obohacujúca na oboch stranách.
Mgr. Miriama Kotríková
